Založ si blog

Voľba občanov do NR SR

 

Ako základnú tému vidím vyriešiť problém voľby zastúpenia občanov do Národnej rady Slovenskej republiky.

Vnašej Ústave SR sa píše „ Čl.74 – Za poslanca možno zvoliť občana, ktorý má volebné právo,dosiahol vek 21 rokov a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky“,ale Zákonč. 333/2004 Z.z.ovoľbách do Národnej rady Slovenskej republiky píše v „§ 18
Kandidátna listina -(1) Kandidátnu listinu môže podať politická strana, ktorá je registrovaná podľa osobitného zákona“.
Vrátim sa do minulosti. Po politických zmenách po roku 1989 prevzali do rúk riadenie štátu (ČSFR)politické strany. To by bolo možno  v poriadku, keby tieto strany boli ukazovali cestu k permanentnej politickej stabilizácii.  Už vznikom štátu Slovenskej republiky k 1. januáru 1993 sa začalo ukazovať, že konfrontačné a antagonistické názory politických strán na slovenskej scéne nebudú veštiť nič dobré pre budúcnosť. Zo svätyne národa – parlamentu NR SR, politické strany, ktoré  sa prostredníctvom volebného mandátu tam dostali, urobili prevažne len bojisko. Bojisko dvoch antagonistických tried koalície a opozície. A tento boj trvá až dodnes, ba sa mi zdá, že  sa rokmi stupňuje. V parlamente panuje nervozita, emocionálne strety, obviňovanie, osočovanie atď. Od poslancov dosť často počúvame, „to patrí k riešeniu problémov“, no vôbec to nepatrí. Situácia sa za osemnásť rokov existencie tohto štátu nezlepšila. Celé roky sa pozerám na televíznych obrazovkách a vo verejnoprávnom rozhlase, ako sa jeden druhého napádajú, polovicu vymedzeného času v médiu využívajú len na obviňovanie sa , a nie na reálne odpovede resp. riešenia k danej téme. Posledné
mesiace parlamentného života je toho tmavým príkladom. A verejnoprávne a súkromné médiá nám ukazujú v priamom prenose
pri rôznych diskusiách správanie účastníkov – poslancov, vládnych činiteľov , ako sa správajú voči sebe.

Dlhšie som rozmýšľal nad problémom kandidatúry politických strán do parlamentu. Prišiel som k záveru, že bude treba zmeniť niektoré ústavné články a predovšetkým prepracovať celý zákon č.333/2004 Z.z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky.
Je to prvá podmienka, aby sa už začalo pracovať v parlamente pragmaticky, riešili sa problémy občanov rad-radom tak, ako sa ony
vynárajú vo verejnom a súkromnom živote občanov tohto štátu. Toto nemajú silu politické strany riešiť. Dávam si otázku,
prečo sa poslanci v parlamente delia na koaličných a opozičných? – to oni nemajú rovnaké platy, rovnakú zodpovednosť za blaho
všetkých občanov, nie len voličov? To predseda parlamentu je predsedom len „koaličných“ poslancov?  Jeho správanie sa
vymyká štandardom predsedu parlamentu  a opoziční poslanci majú potom kde predsedu ? Ako potom chcú riešiť tak závažné
problémy, ako sú problémy súvisiace zo zákonodarstvom, či každé štyri roky sa budú meniť zákony podľa toho v akej sile prídu
noví poslanci? A takýchto otázok je veľa,  na ktoré by bolo treba odpovedať ( napr. otázka imunity, poberania rôznych výhod
atď.)

Prv než by som sa vyjadril k nášmu volebnému systému, zamýšľam sa nad nasledovným a zároveň si dávam otázky.

Slovenská republika má niečo viac ako 5,4 mil. obyvateľov, má 8 VÚC a 79 okresov so značnými právomocami, ale aj povinnosťami, majú rôznu rozlohu, rôzny počet obyvateľov a s hustotou obyvateľov na km2. Máme predsedov VÚC, starostov, primátorov a k tomu
obvodné úrady, ako zástupcov štátnej správy, teda celý tok administratívy je pre obyvateľstvo plne administratívne zabezpečený.        A teda dávam si otázky:

  • prečo nemôžeme mať prezidentský systém, prečo nemôžu patriť do prezidentskej administratívy pri 5,4 mil. obyvateľov aj
    ministerstvá, čím by zánikom  úradu vlády a príslušných funkcií vznikla značná úspora. Stručne napísané: prezident SR
    vypíše jeden rok pred ukončením predchádzajúcej vlády výberové konanie na funkciu ministrov a štátnych tajomníkov,
    ktoré by boli vypracované podľa vopred určených kritérií ( vysoká škola, prax v zahraničí, odborné práce , vek min. 35
    rokov, jazykové vedomosti, bezúhonnosť, predstavy o práci na príslušnom  ministerstve atď). Prihlásení uchádzači by prešli
    výberovým konaním komisiou určenou prezidentom SR.
  • Výhody: uznaný uchádzač výberového konania na funkciu ministra by mal dostatok času sa pripravovať na konkrétnu funkciu, s odstupom sledovať situáciu daného ministerstva, poprípade študovať danú problematiku, stal by sa už známym v odbornej    a laickej verejnosti a v mediálnej oblasti, poprípade už so známym budúcim štátnym tajomníkom by mohol konzultovať určitú problematiku a tak by sa pripravovali na budúcu tímovú prácu.

  • Konečne by prestalo preskakovanie z funkcie poslanca na ministra a keď sa odvolá minister, tak je zas z neho poslanec.

Náš volebný systém prežil svoju dobu a nie je dobrý, ani dnes ani v budúcnosti. Ak takýto systém ponecháme na báze politických
strán a jedeného volebného obvodu, tak budeme zažívať stále také politické traumy, ako doposiaľ – antagonizmus koalície a
opozície a nekonečný príbeh od roku1993 až do nekonečna. Ak chceme konečne už zažívať parlamentný pragmatizmus a dožitia
sa v budúcnosti blaha tohto štátu, tak rozhodne bude treba súčasný systém zmeniť.
Ja si predstavujem parlament tak, že tu sa stretáva 150 zvolených zástupcov z rôznych častí Slovenskej republiky a diskutujú o
získaných osobných  poznatkoch, či z hľadiska pozitívneho, ale aj negatívneho a spoločne hľadajú riešenia aj s odborníkmi na
zlepšenie daného problému, čo vyústi do tvorby zákonov.

Vychádzam z toho, že Ústava SR hovorí o 150-tich poslancoch v parlamente SR. Všetkých obyvateľov je cca 5,4 mil, že títo obyvatelia, či voliči alebo nevoliči žijú v ôsmich VÚC . To znamená,že 150:
5,4 mil. = 0,028, čo je koeficient. Uvediem príklad :

VÚC B. Bystrica má cca 657 tis. obyvateľov krát 0,028 = 18  teda nominoval by 18 poslancov

VÚC Prešov        má cca 807 tis. obyvateľov krát 0,028 = 22   teda nominoval by 22 poslancov

VÚC Trnavský    má cca 562 tis. obyvateľov krát 0,028 = 16   teda nominoval by 16 poslancov atď. takže 8 VÚC by spolu  nominovalo celkom 150 poslancov do NR SR..

VÚC rozdelí smerné číslo na jednotlivé svoje  okresy (79), tiež  podľa počtu obyvateľov, krát koeficient, napríklad:

VÚC B. Bysrtica má 13 okresov t.z. 18 : 657 tis. obyvateľov = 0,027  čo je koeficient pre okresy

VÚC Prešov      má  13 okresov t.z. 22 : 807 tis. obyvateľov = 0,027, čo je koeficient pre okresy

VÚC Trnava      má   7 okresov  t.z. 16 : 562 tis. obyvateľov = 0,028, čo je koeficient pre okresy atď.

Dá sa tento výpočet  aj zjednodušiť  priamo podľa počtu obyvateľov jednotlivých okresov.

Takto by bolo pokryté celé územie SR zástupcami voličskej základne a zvolení poslanci by sa priamo zodpovedali svojím voličom v rámci okresu .

Čo je dôležité, za poslanca by sa mohol uchádzať každý občan SR bez straníckej príslušnosti, ktorý by spĺňal základné
podmienky , zložil by 500 € kauciu a získal by min. 10 000 podpisov od občanov ako vstup do volieb a s min. podmienkou
občianstva SR, min. stredoškolského vzdelania, veku min. 21 rokov, bezúhonnosti a konečne, získania čo najväčšieho počtu hlasov
vo voľbách, vo svojom okrese .

Konečne v parlamente by zanikli poslanecké kluby ( neviem, načo je to dobré pre občana voliča a nie len voliča), ostali by len parlamentné výbory, poslanci by nesedeli  v pléne podla príslušnosti k strane, ale pekne podľa abecedy priezviska, a nebola by žiadna pravica alebo ľavica , žiadna koalícia a opozícia, pretože takéto členenie nevedie k ničomu dobrému. Určite by nenastali také
situácie ako teraz, že parlament nevie zvoliť za týždeň generálneho prokurátora. A ak by sa to ani potom nezmenilo k
lepšiemu v parlamente, tak už ozaj občan Slovenska potom potrebuje……………Konečne by sa malo naplniť ústavné
želanie, že poslanec hlasuje podľa najlepšieho vedomia a svedomia.

Môj príspevok je veľmi strohý, som si toho vedomý, je tu o čom rozmýšľať a diskutovať  podrobnejšie.

A politické strany? – nech si žijú, dávajú podnety na riešenie problémov,ale na miestnej úrovni, a príspevky nech si získavajú zo svojej členskej základne. Myslím si, že aj politické strany by boli užitočné.

Tu som načrtol na diskusiu len prvú časť témy, ďalšia by mala byť, kto by mal byť predseda parlamentu, ako by mala vyzerať práca
poslancov v parlamente ( napr. v jednotlivých výboroch)     a mimo neho teda vo svojom volebnom obvode – okresu. Ďalšia téma – spolupráca parlamentu, prezidenta a ministrov.

 

 

 

 

 

 

Euro, peniaze, ekonomika, graf

Slovensko vyhralo arbitráž o gemerské ložisko mastenca

22.08.2017 14:49

Slovensko vyhralo medzinárodnú arbitráž o ložisko mastenca v Gemerskej Polome. Išlo o dlhodobý spor o 239,7 milióna eur.

Ján Lunter, župné voľby,

Lunter by sa podľa prieskumu stal novým banskobystrickým županom

22.08.2017 14:25

Ak by sa voľby predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja konali tento víkend, ich víťazom by sa stal Ján Lunter, za ktorého by hlasovalo 23,2 percenta respondentov.

peniaze, euro

Trináste a štrnáste platy majú byť nepovinné a so stropom

22.08.2017 14:13

Trináste a štrnáste platy oslobodené od daní a odvodov, ktoré presadzuje SNS by mali mať obmedzenú výšku a mali by byť dobrovoľné.

Španielsko, Barcelona, útok

Analytik: Zahrať si futbal a byť terorista. Radikalizácia je sociálny proces

22.08.2017 14:00

Pri radikalizácii verbovači využijú niečo, čo majú mladí ľudia spoločné, a nasmerujú ich inde,“ povedal pre Pravdu Kacper Rekawek, analytik Globsec Policy Instiute.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1
Celková čítanosť: 976x
Priemerná čítanosť článkov: 976x

Autor blogu

Kategórie

Archív